Život Prešova
online
online
Podmienky na prijatie eura najlepšie spĺňa Česko, Slovensko ho má predbehnúť
17.08.2005 Celý región
Maastrichtské kritériá potrebné na prijatie eura zatiaľ najlepšie spå ňa Česko, spomedzi krajín V4 sú na tom najhoršie Maďarsko a Poľsko. Vyplýva to z A...Maastrichtské kritériá potrebné na prijatie eura zatiaľ najlepšie spå ňa Česko, spomedzi krajín V4 sú na tom najhoršie Maďarsko a Poľsko. Vyplýva to z Analýzy konvergencie slovenskej ekonomiky k EÚ, ktorú zverejnila Národná banka Slovenska (NBS).
\"V súčasnosti žiadna z krajín V4 neplní všetky maastrichtské kritériá. Fiškálne kritérium plní zatiaľ iba Česká republika, ktorá v roku 2004 znížila svoj verejný deficit na 3 % HDP z 11,7 % HDP v roku 2003. Maďarsko a Slovensko medziročne znížili pomer verejného deficitu k HDP, v Poľsku sa tento pomer naopak zvýšil, \" konštatujú autori analýzy. Najbližšie k splneniu tohto kritéria bolo Slovensko s verejným deficitom na úrovni 3,3 % HDP, najhoršie Poľsko s deficitom 4,8 % HDP.
Oveľa lepšie sú na tom krajiny pri plnení 2. časti fiškálneho kritéria, ktorá stanovuje výšku verejného dlhu na maximálne 60 % HDP. Pod touto úrovňou boli všetky štáty V4, aj keď Maďarsko sa pohybuje blízko tejto úrovne (57,6 % HDP). Ostatné krajiny V4 výšku svojich verejných dlhov stabilizovali pod úrovňou 45 % HDP.
Česko je jediné z tejto skupiny štátov, ktoré spå ňa aj podmienku cenovej stability. V júni 2005 dvanásťmesačný priemer medziročnej inflácie predstavoval 2,1 %, čo bolo o 0,2 percentuálneho bodu menej, než referenčná hodnota. Ostatné krajiny túto podmienku zatiaľ nedokážu splniť, hoci na Slovensku a v Maďarsku dvanásťmesačný priemer medziročnej inflácie klesá. V Poľsku tento ukazovateľ stúpol na úroveň 3,8 %, aj tak je však nižší ako na Slovensku (4,5 %), či v Maďarsku (5 %).
Slovensko a Česko plnia aj kritérium výšky dlhodobej úrokovej miery, ktoré sa v ich prípade nachádzalo hlboko pod referenčnou hodnotou 5,9 %. V Maďarsku a Poľsku je dlhodobá úroková miera vyššia.
Rozdielne sú aj vyhliadky jednotlivých krajín do budúcnosti. V Česku sa podľa analýzy zníženie deficitu verejných financií pod 3 % HDP predpokladá až v roku 2008. Možný vstup krajiny do eurozóny je teda reálny v roku 2010. ČR zatiaľ nepristúpila k zásadným reformám dôchodkového systému a zdravotníctva a neuvažuje o nich ani jej aktualizovaný konvergenčný program. \"Predpokladom splniteľnosti fiškálneho cieľa na rok 2008 je z tohto hľadiska zachovanie súčasného stavu, \" konštatuje sa v analýze. Riziko dlhodobej neudržateľnosti verejných financií sa tak v prípade ČR posúva do obdobia po vstupe do eurozóny.
V Maďarsku je fiškálna konsolidácia plánovaná tak, aby deficit verejných financií dosiahol 2,8 % HDP v roku 2008 a euro mohla krajina prijať v roku 2010. V Poľsku sú rozhodujúce úspory v oblasti sociálnych výdavkov, problémom je, že parlament neschválil dôchodkové reformy. Brzdiacim faktorom môže byť aj to, že Poľsko zatiaľ dátum vstupu do eurozóny nešpecifikovalo.
Podľa analýzy sú predpoklady plnenia aktualizovaného konvergenčného plánu najlepšie v prípade Slovenska. To by malo do eurozóny vstúpiť v januári 2009. Najväčším rizikom v prípade SR je podľa analýzy potenciálne zvýšenie rozpočtových výdavkov po parlamentných voľbách v roku 2006.
(TASR)
\"V súčasnosti žiadna z krajín V4 neplní všetky maastrichtské kritériá. Fiškálne kritérium plní zatiaľ iba Česká republika, ktorá v roku 2004 znížila svoj verejný deficit na 3 % HDP z 11,7 % HDP v roku 2003. Maďarsko a Slovensko medziročne znížili pomer verejného deficitu k HDP, v Poľsku sa tento pomer naopak zvýšil, \" konštatujú autori analýzy. Najbližšie k splneniu tohto kritéria bolo Slovensko s verejným deficitom na úrovni 3,3 % HDP, najhoršie Poľsko s deficitom 4,8 % HDP.
Oveľa lepšie sú na tom krajiny pri plnení 2. časti fiškálneho kritéria, ktorá stanovuje výšku verejného dlhu na maximálne 60 % HDP. Pod touto úrovňou boli všetky štáty V4, aj keď Maďarsko sa pohybuje blízko tejto úrovne (57,6 % HDP). Ostatné krajiny V4 výšku svojich verejných dlhov stabilizovali pod úrovňou 45 % HDP.
Česko je jediné z tejto skupiny štátov, ktoré spå ňa aj podmienku cenovej stability. V júni 2005 dvanásťmesačný priemer medziročnej inflácie predstavoval 2,1 %, čo bolo o 0,2 percentuálneho bodu menej, než referenčná hodnota. Ostatné krajiny túto podmienku zatiaľ nedokážu splniť, hoci na Slovensku a v Maďarsku dvanásťmesačný priemer medziročnej inflácie klesá. V Poľsku tento ukazovateľ stúpol na úroveň 3,8 %, aj tak je však nižší ako na Slovensku (4,5 %), či v Maďarsku (5 %).
Slovensko a Česko plnia aj kritérium výšky dlhodobej úrokovej miery, ktoré sa v ich prípade nachádzalo hlboko pod referenčnou hodnotou 5,9 %. V Maďarsku a Poľsku je dlhodobá úroková miera vyššia.
Rozdielne sú aj vyhliadky jednotlivých krajín do budúcnosti. V Česku sa podľa analýzy zníženie deficitu verejných financií pod 3 % HDP predpokladá až v roku 2008. Možný vstup krajiny do eurozóny je teda reálny v roku 2010. ČR zatiaľ nepristúpila k zásadným reformám dôchodkového systému a zdravotníctva a neuvažuje o nich ani jej aktualizovaný konvergenčný program. \"Predpokladom splniteľnosti fiškálneho cieľa na rok 2008 je z tohto hľadiska zachovanie súčasného stavu, \" konštatuje sa v analýze. Riziko dlhodobej neudržateľnosti verejných financií sa tak v prípade ČR posúva do obdobia po vstupe do eurozóny.
V Maďarsku je fiškálna konsolidácia plánovaná tak, aby deficit verejných financií dosiahol 2,8 % HDP v roku 2008 a euro mohla krajina prijať v roku 2010. V Poľsku sú rozhodujúce úspory v oblasti sociálnych výdavkov, problémom je, že parlament neschválil dôchodkové reformy. Brzdiacim faktorom môže byť aj to, že Poľsko zatiaľ dátum vstupu do eurozóny nešpecifikovalo.
Podľa analýzy sú predpoklady plnenia aktualizovaného konvergenčného plánu najlepšie v prípade Slovenska. To by malo do eurozóny vstúpiť v januári 2009. Najväčším rizikom v prípade SR je podľa analýzy potenciálne zvýšenie rozpočtových výdavkov po parlamentných voľbách v roku 2006.
(TASR)
0
www.ZIVOTPO.sk
